Čo je to Bitcoin (BTC) a ostatné kryptomeny, prečo vôbec vznikli, ako fungujú, kedy to celé praskne? Množstvo otázok, ktoré si vyžadujú odpovede. Názory ľudí na ne sa však líšia podľa toho, aké sú ich vlastné záujmy a kto ich platí (a v akej mene). Inú odpoveď na budúcnosť kryptomien vám dá broker, ktorý ich ponúka v rámci vlastného portfólia a inú vám dá banka, ktorá by vaše peniaze videla radšej na svojich účtoch.
Trh digitálnych mien vo všeobecnosti je veľmi zaujímavou a diskutovanou témou. Je mnoho tých, ktorí nechápu, ako môže niekto zaplatiť tisíce USD za súbor v PC (aj keď presnejšie by bolo povedať, že ide o záznam vlastníctva v blockchaine), no nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia, že to je len začiatok a budúcu cenu 1 BTC vidia dokonca nad 1,000,000 USD. Zámerom autora a cieľom tohto článku je priniesť základné informácie o bitcoine a ostatných kryptomenách, o ich výhodách aj nevýhodách. Závery, či kryptomeny majú využiteľnosť v reálnom svete, nech si spraví každý sám.
Nasledujúci text je rozdelený do niekoľkých hlavných častí:
- História obchodovania - výmeny a meny.
- Bitcoin - jeho vznik a základné informácie o ňom.
- Altcoiny - Ethereum, Ripple, Monero a pod.
- Ťažba kryptomien.
Ak vás niektorá nezaujíma, preskočte na ďalší nadpis.
História obchodovania - výmeny a meny
V dávnej minulosti, keď si začínali ľudia vymieňať rôzne tovary, výmena prebiehala priamo. Keď sa stretli dvaja hospodári, dohodli sa na tom, že si vzájomne vymenia napríklad 1 kravu za 5 kôz. V prípade, ak by začalo byť málo kráv (boli by vzácnejšie), pri najbližšej výmene by sa to prejavilo vo výmennom pomere a menili by 1 kravu za 7 kôz. Ak by druhá strana nesúhlasila, našiel by si majiteľ kravy inú protistranu. Nešlo o predaj a nákup, ale o priamu výmenu jedného tovaru za druhý, kde bolo dôležité dosiahnuť rovnováhu a dohodu.
Takáto výmena mala ale veľa nevýhod - musela prebehnúť na mieste a ak sa protistrany nedohodli, vrátili sa domov (aj so svojim zverincom). Tiež sa dalo len ťažko dohodnúť obchod s jednostranným plnením a tým, že druhá strana nebude plniť svoj záväzok hneď, ale až niekedy v budúcnosti. Do takejto výmeny bolo preto nutné zakomponovať nový prvok - niečo, čo by slúžilo ako uchovávateľ hodnoty a bolo by všeobecne akceptované ako prostriedok výmeny. Na scénu prichádza zlato.
Vďaka zlatu bolo možné na trhu predať kravu za 5 zlatých mincí a za týchto 5 mincí ich vlastník mohol kúpiť 5 kôz (a to hoci aj o niekoľko mesiacov neskôr). Ak sa situácia medzitým zmenila a z hospodára sa stal kováč, tak si mohol namiesto kôz kúpiť náradie do dielne (odložená spotreba mincí mu tak dávala väčšiu voľnosť v prípade dôležitých životných zmien). Od priamej výmeny tovarov sa prešlo na obchodovanie, kde už bolo možné niečo predať, a to čo potrebujem, si kúpiť až niekedy v budúcnosti.
Je jasné, že takýmto uchovávateľom hodnoty muselo byť niečo veľmi vzácne, niečo čo si nemožno len tak vytvoriť doma (aj keď mnoho alchymistov sa o to dlhý čas snažilo). Keby boli ako prostriedok výmeny akceptované nie zlaté, ale napr. hlinené či drevené mince, tak by si ich dokázal vyrobiť každý a v ľubovolnom počte. Stromy či hlina nie sú vzácne, nachádzajú sa všade navôkol, takže takéto mince by v obehu rýchlo pribúdali a strácali svoju hodnotu. Tým by ale nedokázali plniť jednu zo základných funkcií - funkciu uchovávateľa hodnôt. Ak by v takejto situácii hospodár predal svoju kravu za 5 hlinených mincí a chcel nakúpiť kozy až o pol roka neskôr, pravdepodobne by za ne musel už zaplatiť viac, napr. 10 hlinených mincí (poznáme to ako infláciu - znehodnocovanie meny). Preto vznikol spoločenský konsenzus, že lepšie ako drevo, hlina či mušle, bude niečo skutočne vzácne, ťažko dostupné - a to už spomínané zlato.
Zlato výmenu podstatne uľahčovalo. Bolo možné nosiť ho so sebou vo vrecku a meniť ho za ľubovolné statky. Uchovávalo hodnotu a ľudia ho akceptovali. Okrem týchto výhod, malo ale aj isté nevýhody. Išlo najmä o problémy s falošnými mincami (prípadne sa zoškrabovali drobné čiastočky zlata z každej mince), problémy s jeho veľkou váhou či problémy so zlodejmi, ktorých sa ľudia obávali doma, ale aj na cestách. Nastal vhodný čas na bankovky (ale čo je veľmi dôležité - bankovky kryté zlatom).
Bankovky kryté zlatom (a inými drahými kovmi) mali tú výhodu, že sa z nich nedalo nenápadne zoškrabávať zlato (len skúste odstrihávať z bankoviek po malých častiach a potom to všetko zlepiť do jednej kompletnej). Boli tenšie, prenosnejšie, umožňovali ľahšiu manipuláciu a prepočty pri obchodoch. Bankovky tak pôvodne preukazovali vlastníctvo, či nárok na istú časť zlata (napr. uloženého v banke). V podstate išlo o certifikáty na zlato, ako ich poznáme dnes.
Tento systém ale postupne zanikol - išlo najmä o koniec zlatého štandardu a Bretton-woodskeho menového systému. Meny postupne prestali byť kryté zlatom, a to čo dnes prechádza našimi rukami, sú vlastne len papiere s rôznymi číslami, ktoré však nie sú kryté. Ak bolo zlato ako prostriedok výmeny pôvodne vybrané preto, lebo je vzácne a nemožno ho ľubovolne vyrábať, potom bankovky, ktoré máme v rukách dnes, sú to isté ako spomínané drevené či hlinené mince.
Odpútanie bankoviek od krytia zlatom (alebo čímkoľvek iným hodnotným) je dôvod, prečo sa mnoho ľudí proti takémuto vývoju a finančnému systému začalo búriť. V súčasnosti platí, že pri prijímaní bankoviek, ktoré akceptujeme ako prostriedok výmeny je ich hodnota garantovaná len dôverou všetkých zúčastnených subjektov a pre istotu tiež vynútiteľná právno-mocenskými zložkami štátu (polícia, súdy, armáda). Keďže bankovky viac nie sú kryté zlatom, musia ľudia len veriť tomu, že mena je silná, nemožno s ňou ľubovolne manipulovať a hlavne musia veriť tomu, že ak dnes predám svoju kravu za 5 jednotiek štátnej meny, o pol roka za týchto 5 jednotiek stále môžem kúpiť 5 kôz. Ak by tomu tak nebolo, ak by ľudia stratili dôveru v udržateľnosť existujúceho finančného systému, potom by sa uchýlili buď k používaniu mien, ktorým možno veriť viac (tradične ide o americký dolár), alebo k používaniu niečoho vzácneho so stabilnou hodnotou (zlato) prípadne sa núdzovo vrátili k naturálnej výmene (1 krava za 5 kôz a to priamo na mieste obchodu).
Že nejde o nereálny scenár ukázalo Zimbabwe, kde počas vlády prezidenta Mugabeho bola inflácia na úrovni miliónov a neskôr až miliárd % ročne. Ľudia zimbabwianskym dolárom neverili, a preto sa ako prostriedok výmeny začalo využívať všetko, čo bolo spomínané už skôr (v súčasnosti prežíva podobnú krízu a vysokú infláciu napríklad Venezuela).
Na záver tejto časti ešte stručné zhrnutie. Papiere, ktorými platíme dnes, sú v podstatne bezcenné. Štáty a centrálne banky rozhodujú o tom, koľko nových bankoviek potrebujú natlačiť (či už z dôvodu výmeny tých poškodených alebo z dôvodu potreby naštartovania inflácie v národnom hospodárstve). Štáty sa môžu dokonca rozhodnúť, že tieto papierové bankovky úplne stiahnu z obehu a prejde sa len na elektronické peniaze (o čom už dlhšie uvažuje hlavne Švédsko - v takomto prípade by to štátu poskytlo možnosť sledovania každej uskutočnenej transakcie a ľahšieho vyvolania inflácie prostredníctvom negatívnych úrokových sadzieb). Je dôležité si uvedomiť, že jediné, na čom v súčasnosti stojí a padá celá monetárna politika, je dôvera ľudí v stabilitu štátu a schopnosť štátu si túto dôveru vynútiť nástrojmi moci. Súčasný stav a postoj centrálnych bánk k peniazom ako takým výborne ilustruje nasledovné vyjadrenie:
"The United States can pay any debt it has because we can always print money to do that."
"Spojené štáty dokážu splatiť akýkoľvek svoj dlh, pretože si vždy môžeme vytlačiť peniaze, aby sme tak spravili."
Vyjadrenie Alana Greenspana, bývalého prezidenta centrálnej banky USA (FED)
Pomaly sa tak dostávame ku kryptomenám. Je pravdou, že digitálne meny (väčšinou) nie sú ničím kryté, ale rovnako tak tradičné meny - ani tie viac nie sú kryté. V prípade Zimbabwe, ktoré bolo spomínané skôr - vlastnili by ste radšej zimbabwiansky dolár, alebo pár Bitcoinov? Bitcoiny, i napriek svojej veľkej volatilite, sa (zatiaľ) neprepadli ani zďaleka tak hlboko ako zimbabwiansky dolár. Boli by tak lepším uchovávateľom hodnôt ako štátna mena.
Kým tradičné meny sú viazané na geograficky vymedzenú oblasť (štát) a jeho obyvateľov (napr. milión občanov), decentralizované meny sú geograficky neobmedzené, celosvetové a rovnako môžu mať napr. milión používateľov. Ak vlastníte malú časť Bitcoinu, môžete ho poslať komukoľvek na svete kto má vytvorenú vlastnú BTC peňaženku (napr. zo Slovenska do Mozambiku). Prevod sa uskutoční v priebehu niekoľkých minút - vďaka vzájomnej spolupráci ľudí, bez sprostredkovania bánk a bez konverzie jednej meny na inú. Nevýhodou je snáď len to, že ak ľudia prestanú dôverovať Bitcoinu, nie je tu žiaden nadriadený štát, ktorý by vyslal do ulíc policajné zložky s obuškami, aby si túto dôveru vynútil.
Dôvody, prečo mnohí prestávajú veriť národným menám štátov a inklinujú k myšlienke decentralizovanej meny je spomínané ukončenie naviazania mien na zlato a množiace sa zásahy štátu do finančných operácií. Ľudia nemajú radi, keď im prikazujete, koľko bankoviek môžu vyviezť za hranice štátu (Colné riaditeľstvo SR, 10 tisíc EUR), keď im štát prikazuje, koľko môžu maximálne platiť v hotovosti (Finančná správa, 5 - 15 tisíc EUR), alebo keď sa štát snaží peniaze cielene znehodnocovať, aby ľudia nešetrili, ale ich míňali (Európska centrálna banka, cieľ znehodnotenia meny o 2 % každoročne).
Bitcoin (BTC) - jeho vznik a základné informácie o ňom
Dôvody uvedené skôr viedli k tomu, že mnohí ľudia by právo na rozhodovanie o vlastných peniazoch radi prevzali späť do vlastných rúk. Tak vznikol Bitcoin a neskôr ostatné Altcoiny (Altcoin = alternatívna minca, t.j. všetky kryptomince, ktoré vznikli po Bitcoine).
Za zrodom Bitcoinu stál Satoshi Nakamoto. Je to však len jeho pseudonym, nie skutočné meno. O koho presne išlo nie je dodnes známe. Za tvorcov Bitcoinu sa prehlásilo viacero ľudí, no ani jeden z nich nepredložil dostatočné dôkazy. V skutočnosti nie je ani isté, či bol Satoshi Nakamoto jeden programátor, alebo skupina viacerých ľudí (skutočný autor by dokázal svoje prvenstvo tým, že má prístup k tzv. Genesis bloku t.j. Block #0 - prvý blok, ktorý bol vytvorený pri spustení celého blockchainu 3. januára 2009). Pre zaujímavosť - v tomto bloku sa nachádzalo prvých 50 bitcoinov a dodnes z nich nebol žiaden minutý (aj preto sa uvažuje o možnosti, že Nakamoto už nemusí byť medzi živými).
Satoshi Nakamoto pri definovaní základných pravidiel pre decentralizovanú kryptomenu chcel riešiť práve to, čo je vytýkané štátom a ich zásahom do monetárnej politiky (Bitcoin zhodou okolností vznikol počas hypotekárnej krízy, kedy bolo bankám vytýkané bezbrehé riskovanie s cieľom sledovať svoj vlastný prospech a následné bankroty nízkopríjmových domácností).
Bitcoin je kryptomena, ktorú vytvárajú a používajú decentralizované subjekty (ľudia), bez využitia bánk. Tvorba každého nového Bitcoinu, ktorý pribudne do siete, nie je v rukách centrálnej autority, ale v rukách samotných užívateľov. Tí ho tvoria tzv. „ťažením“ prostredníctvom svojich počítačov. Zároveň je množstvo Bitcoinov obmedzené na maximálne 21 miliónov. Posledný BTC bude vyťažený až v roku 2140 (nezaoberáme sa tu autormi, ktorí tvrdia, že ani tento rok nie je konečný). Na rozdiel od štátov, ktoré môžu menu tlačiť dodatočne a želajú si jej znehodnocovanie, je BTC dokonca považovaný za deflačnú menu. Nielen že je množstvo Bitcoinov obmedzené, ale ich množstvo sa bude v dôsledku zničených pevných diskov, nedostatočne zálohovaných dát, úmrtí ľudí s utajenými BTC kontami atď. dokonca znižovať. V tom je veľký rozdiel medzi Bitcoinom a tradičnými štátnymi menami.
Ako príklad toho, čo je tu uvedené možno použiť spomínaný americký dolár. Ešte v 60. rokoch 20. storočia, keď bol krytý zlatom, by ste za jednu trójsku uncu (31 gramov) zaplatili cca 35 USD. V súčasnosti by ste za jednu trójsku uncu zlata zaplatili 1 300 USD. Dolár tak postupne svoju hodnotu stráca - rovnako ako takmer každá štátna mena (pretože cieľom štátov je dosahovať istú infláciu a postupne znehodnocovať menu).
Obmedzené množstvo Bitcoinov, ich vzácnosť, je to, čo sa mnohým ľuďom páči a prečo veria tejto myšlienke. Na rozdiel od papierových peňazí, ktoré už nie sú kryté, je Bitcoin možné prirovnať k návratu k zlatému štandardu. Bitcoiny nemožno ľubovolne dotláčať, prispôsobovať ich množstvo v súlade s cieľmi centrálnej autority. Každoročne je vyťažené isté nové množstvo Bitcoinov, tak, ako je objavené a vyťažené isté nové množstvo zlata. Kým ťažba Bitcoinov skončí v roku 2140 (a budú sa používať už len tie, čo sú v obehu), zlato bude pravdepodobne objavované aj naďalej. V konečnom dôsledku sú tak Bitcoiny možno ešte vzácnejšie ako zlato (a aj preto dostal Bitcoin prezývku "digitálne zlato").
Meno Satoshi má dodnes nielen symbolický význam pri práci so samotnou digitálnou menou. Bitcoin sa zaokrúhľuje na 8 desatinných miest (čiže vyzerá ako 0,12345678) a jeho najmenšia jednotka (atomic unit) je označovaná ako „satoshi“. 1 celý BTC sa tak rovná 100,000,000 satoshi. Takéto delenie má význam pri obchodovaní s inými altcoinami - ich cena sa uvádza v satoshi (alebo tiež "sats"). Napr. hodnota Doge Coin je momentálne na úrovni zhruba 50 sats (0,00000050 Bitcoinu za 1 Doge). Tým sa už ale pomaly dostávame k ostatným alternatívnym menám (altcoinom).
Altcoiny - Ethereum, Ripple, Monero a pod.
Po Bitcoine, ktorý bol prvý, vzniklo mnoho ďalších alternatívnych kryptomien. Medzi tie najznámejšie patria Ethereum, Ripple, Monero a pod. Každá z nich má svoje špecifiká, niečo, kvôli čomu ľudia veria, že prekoná cenu (resp. trhovú kapitalizáciu) Bitcoinu a stane sa trhovou jednotkou.
Pri mene Ethereum je jeho výhodou systém tzv. smart kontraktov. Je to nielen mena, ale možno na nej budovať ďalšie meny, uzatvárať decentralizované zmluvy. V súčasnosti preto mnoho nových kryptomien vzniká na základe Etherea - v takom prípade ide o tzv. ERC-20 tokeny. Ak je mena založená na inej mene - napr. Tether (založený na Omni), Ontology (NEO), ide o tzv. Token. Ak má mena vlastný blockchain, ide o tzv. Coin - Bitcoin, Dash, Nano, Stellar a pod. Coin je teda mena, ktorá môže fungovať aj samostatne. Token je mena, ktorá pre svoje fungovanie využíva platformu inej meny. Možno konštatovať, že práve Ethereum je matkou drvivej väčšiny nových tokenov (v súčasnosti sa jeho miesto snažia prevziať ďalšie meny, ako napr. EOS, Tron, BNB – minca vytvorená najväčšou kryptoburzou na svete Binance).
Výhodou Ripple je zasa napríklad to, že sa zameriava na rýchlosť a cenu transakcií. Jeho cieľom je sprostredkovať obchodné transakcie veľmi rýchlo, za minimálne náklady. Každá Ripple transakcia trvá len pár sekúnd, no zároveň platí, že za 1 sekundu ich dokáže sprostredkovať maximálne 1500. Pre porovnanie - spoločnosť VISA dokáže za 1 sekundu sprostredkovať zhruba 10 tisíc (pri VISA sa hovorí o teoretickom maxime na úrovni 50 tisíc transakcií). Krypto-nadšenci však Ripple nemajú veľmi v obľube. Vytýkajú mu jednak prílišnú centralizáciu (60 % mincí má vo vlastníctve tvorca Ripple systému), ako aj spoluprácu s bankami (niektoré banky sa rozhodli využívať Ripple pre zrýchlenie a zlacnenie transakcií).
Monero je výnimočné v tom, že sa zameriava na absolútnu anonymitu zúčastnených strán a uskutočnených transakcií. Kým pri Bitcoine možno s číslom peňaženky vystopovať všetky transakcie, ktoré ňou boli urobené, pri Monere to možné nie je. Hackeri, ktorí vytvorili známy vírus Wanna Cry si síce nechali zaplatiť v Bitcoinoch, no následne ich zmenili na Monero. Tak boli akékoľvek stopy, ktoré k nim viedli, stratené. Podobne anonymný je napr. ZCash.
V súčasnosti (marec 2019) existuje vyše 2000 rôznych Altcoinov. Základné informácie o nich možno nájsť na stránke CoinMarketCap. Tam si je možné pozrieť aj to, ktoré meny patria ku Coin, a ktoré pod Token. V skutočnosti je už vytvorených Altcoinov podstatne viac, ale CMC uvádza len tie, ktoré sú obchodované na burze a dosahujú istý objem obchodov (volume).
Možno trochu prekvapujúco bude pôsobiť informácia, že vytvoriť nový altcoin je pomerne jednoduché - stačí využiť ERC-20 token alebo BEP2 (Binance) a ich sieť. Túto skutočnosť využíva mnoho špekulantov, ktorí sa snažia prísť s niečím čo môže zaujať potenciálnych investorov a získať milióny USD v priebehu pár prvých mesiacov (prostredníctvom tzv. ICO = Initial Coin Offering, kde sú isté objemy novej mince predávané v predstihu prvým investorom). To, že autori projekt nedotiahnu do úspešného konca, alebo opustia niekde na polceste, sa žiaľ stáva pomerne často (podľa dostupných informácií ide o vyše 50 % skrachovaných a opustených ICO projektov). Nemožno zabúdať, že pri kryptomenách je moc v rukách decentralizovaných subjektov - nie je tu centrálna autorita, ktorá by zasiahla a pomohla naivným investorom.
Ťažba kryptomien
Kryptomeny je možné tzv. ťažiť. Ťažbou sa rozumie nainštalovanie a spustenie špeciálneho programu na svojom počítači (alebo špeciálnom hardvéri - ASIC, FPGA). Ťažobný program následne využíva grafickú kartu (prípadne aj procesor) počítača na potvrdzovanie a šifrovanie transakcií uskutočnených v danej digitálnej mene. Tomuto potvrdzovaniu a šifrovaniu transakcií sa hovorí mining (ťaženie). Jeden blok transakcií je potvrdený napríklad každé 2 minúty.
Časový interval pre vytváranie nových blokov transakcií však závisí od samotnej kryptomeny - bloky môžu byť vytvorené v kratších aj dlhších časových intervaloch. V prípade Bitcoinu je to každých 10 minút, v prípade altcoinov to býva napríklad aj niekoľko sekúnd. Odmenu za novovytvorený blok dostane iba jeden víťazný subjekt, ktorý našiel riešenie pre úspešné zašifrovanie bloku (hovorí sa, že "našiel blok" alebo "vyriešil blok"). Mineri sa preto zhromažďujú v skupinách (tzv. pool), aby mali väčšiu výpočtovú silu a tým väčšiu šancu na nájdenie nového bloku. Za každý blok dostanú vopred stanovenú odmenu a do obehu tak pribudnú nové mince konkrétnej kryptomeny. To je dôvod, prečo sa hovorí o ťažbe - úspešným šifrovaním transakcií sú do obehu „vyťažené“ nové mince za odmenu. Samotné šifrovanie transakcií je zasa dôvod, prečo hovoríme o „kryptomenách“ (základ slova kryptografia). Je dôležité si tiež uvedomiť, že je rozdiel medzi blokmi a mincami.
Väčšina digitálnych mien má po vzore Bitcoinu stanovené konečné množstvo mincí, ktoré je možné vyťažiť potvrdzovaním blokov. Tak je stanovené aj konečné množstvo mincí, ktoré sa dostanú do obehu. V prípade Bitcoinu je to 21 miliónov mincí. Odmena pre ťažiarov BTC však postupne klesá a po vytvorení istého množstva blokov sa odmena vždy zníži o polovicu (z 50 bitcoinov na 25 bitcoinov, následne na 12,5 bitcoinov atď.). Až bude vyťažených 21 miliónov BTC mincí, nové mince už vznikať nebudú, no bloky transakcií budú generované naďalej (to preto, lebo budú uskutočňované transakcie s existujúcimi mincami). Aby boli doterajší ťažiari naďalej motivovaní podieľať sa na potvrdzovaní a šifrovaní transakcií, nebudú viac odmeňovaní vyťažením nových mincí, ale poplatkami, ktoré budú platiť užívatelia za uskutočnené transakcie.
Sú však i meny, kde je stanovené isté množstvo mincí, po dosiahnutí ktorého sa prejde na tzv. „tail emission“. Napríklad v prípade známej meny Monero platí, že po vyťažení 18 miliónov mincí, sa bude dať vyťažiť cca 158 tisíc nových mincí každý ďalší rok. Tail emission teda znamená, že v istom okamihu prestane odmena za potvrdený blok klesať a prejde sa na konštantnú odmenu.
Priaznivci obmedzeného, konečného množstva kryptomeny vytýkajú zástancom tail emission, že v takom prípade ide vlastne o klasický prípad inflácie a teda znehodnocovania danej meny - v čom vidia podobu s tradičnými štátnymi menami (fiat meny, ako je USD či EUR). Na druhej strane, priaznivci tail emission argumentujú tým, že pretrvávajúca emisia mincí má za úlohu udržiavať ťažiarov pri mene, aby naďalej overovali transakcie a zabezpečovali tak funkčnosť celého systému. V prípade, ak by za svoju prácu neboli odmeňovaní emisiou nových mincí (ale len poplatkami za transakcie), mohlo by dôjsť buď k tomu, že by poplatky boli veľmi vysoké (v takom prípade by ľudia kryptomenu nemohli plnohodnotne využívať), alebo naopak veľmi nízke (a ťažiari by neboli ochotní potvrdzovať transakcie za takúto nízku odmenu).